Milujem látky a hru s nimi. Trošku nezmyselne ich postriham a znovu zošivam do podoby, ktorá ma osloví. Patchwork je textilná technika, ktorá umožňuje vytvárať bytové a odevné doplnky tak, aby boli jedinečné a unikátne.  Je to jednoduché, hravé a oddychové tvorenie.

 

Pozývam vás do svojho farebneho postrihaného sveta. 

Moja zašívareň

Dnes sa venujem kreatívnemu šitiu slobodne, podľa toho ako to vnútorne cítim. Vnímam hru farieb, tvarov  a vzorov jednotlivých látok. Je to slobodné a relaxačné šitie.

a čo vlastne tvorím?

Neviete nad čím sa toľko rozplývam?  Milujem patchwork. Je to trochu cudzie slovo, ktoré vo mne evokuje niečo strnulé a prísne dané. „ Pačvork“.  Ani takto to nie je lepšie.   Tak teda pre mňa  kreatívne šitie -  je to moje vnímanie skladania, zošívania rôznych malých aj väčších farebných kúskov látok, často možných a na prvý pohľad aj nemožných kombinácií.

A s touto krásnou hrou vznikajú textilné doplnky do bytu, vankúše, prikrývky na posteľ, deky, obrusy, ale aj tašky, oblečenie a iné.. Do každého kúska vkladám energiu, myšlienku a teším sa na výsledok.

 

Dnes ráno vstanem a prihovorím sa rozošitým štvorčekom ktoré preskakujem v obývačke a ešte ich párkrát poprehadzujem, lebo mi spolu neladia... a okamžite mám lepšiu náladu na celý deň.

Ale kedysi to bývalo inak.

Milujem látky - ich vzory a farby, je to jednoducho závislosť:-)

A ešte milujem nožnice. Moja láska k látkam a nožniciam sa začala vo veku 3 rokov, kedy som použila na svoje zoznámenie sa  s nožnicami  otcove sako. Rodičia však so mnou nezdieľali moju radosť.

Zábava a hra s látkami a nožnicami ma sprevádzala celé detstvo. Zo starého vyradeného oblečenia som šila oblečenie pre bábiky. Bez akýchkoľvek znalostí som strihala a zošívala. A tešila sa z výsledkov – nedokonalých ale mojich. Dodnes neviem ako som to dokázala ušiť.

S rozhodovaním sa o ďalšom mojom profesnom smerovaní sme sa však s rodičmi nezhodli a v období výberu strednej školy vyhrala praktická ekonomická škola namiesto mojej vysnívanej textilnej školy.

Láska k látkam ma však neopustila. V stredoškolskom období som si za posledné peniaze kupovala látky a bez strihov som si šila všetko oblečenie.  V tom období kto chcel mať iné oblečenie a kráčať s módou, tak šil a tvoril. Originálne bolo iba ušité doma. Neskôr som zháňala časopis Burda a šila z nich všetko na seba a kamošky.

Šitie ma sprevádzalo aj naďalej -  popri práci som si šila originálne kúsky. Viedla som živé  vnútorné rozhovory s látkami v obchode (to je už asi na diagnózu). Ťažko som niekomu vysvetlila, prečo na svojich výletoch po Slovensku nepoznám všetky pamiatky v mestách, ale určite poznám obchody s látkami a ich skrytý  potenciál.

Patchwork  - láska na celý život

Moje prvé stretnutie s technikou šitia - patchwork (záplata) bolo počas „oddychu“ v tehotenstve pred 20 rokmi. S úžasom som objavovala a skúmala tento farebný postrihaný svet. Potajomky som sa vkrádala na jediný počítač a internet – do kancelárie u manžela a skúmala som všetky dostupné nemecké a francúzske stránky, ktorým som trochu rozumela. A hoci mi vôbec nedávalo zmysel prečo tie krásne látky strihajú a zošívajú, stále viac som to milovala a lákalo ma to. V tom čase sa mi to zdalo nemožné a nedosiahnuteľné.

Krásne na tom bolo postupné zisťovanie, prečo sa látky nestrihajú nožnicami a prečo ich režú – niečím, čo som vôbec nepoznala (písal sa rok 1998). Pomaly som  z fotiek   spájala všetky informácie, ale stále to bolo pre mňa nepochopiteľné a zložité. Moje prvé časopisy o patchworku boli z Nemecka - boli príšerne drahé a veľmi zložito objednávané, ale dodnes ich mám odložené.  Vtedy to bol pre mňa silný zážitok. Nikdy som však ani nedúfala, že u nás nakúpim také krásne látky a dokážem ich spolu pozošívať podľa týchto časopisov.

A susedia v Čechách už patchwork poznali

Prvým živým stretnutím s patchworkom bola výstava patchworku v Čechách vo Fulneku. Výstavu som absolvovala úplne užasnutá, predsa len naše české kolegyne boli šikovnejšie v tejto oblasti a už mali viac skúseností. A tam som začala túto novú techniku šitia  intenzívne vnímať ako neoddeliteľnú súčasť svojho života. Vkradla sa mi do denného života a pristihla som sa, že vnímam kombinácie látok a tvarov všade okolo seba a v rôznych  životných situáciách.

V tom čase som už intenzívne šila deky pre detičky pre svoje známe a svoje okolie, boli to originálne darčeky, o ktoré bol záujem. Často sa mi okolie aj čudovalo, prečo doma šijem sama, keď v obchodoch je toľko krásnych vecí ktoré si môžeme hneď jednoducho kúpiť. A bez námahy.

Ale aj napriek tomu som mala záujemcov o moje výtvory spomedzi mojich odvážnych kamošiek  a kolegýň, ktorým začala vadiť uniformita obchodov.

a má moja tvorba zmysel?

Moje vnútorné pochybnosti o nezmyselnosti strihania a zošívania látok stále bojovali so silnou túžbou tvoriť a hrať sa s farbami a vzormi. A boli tu aj výčitky kvôli strate času a samozrejme aj moje nákupy látok boli  finančne náročné. No keď sa vyrábajú stále nové a nové vzory látok a vy ich veľmi súrne potrebujete, tak si nekúpite oblečenie na seba ale látky….. neviem čo toto niekto pozná. (určite je to na diagnózu…)

V tom čase som neustále bojovala sama so sebou – so svojou túžbou hrať sa s látkami a s tým vzrušením a uspokojením, ktoré mi strihanie, ukladanie látok  a ich zošívanie prinášalo a s  okolím, ktoré túto moju zbytočnú prácu, nechápalo. Stále som ale mala pocit, že moje hranie sa s látkami, ešte nie je profesionálny patchwork.

Stále som sa nepovažovala za plnohodnotnú „patchworkárku“. Bolo toľko vzorov, ktoré som ešte nevedela a neskúsila a – ktoré sa mi vlastne ani nepáčili.

Potichu vám prezradím, že ja vlastne neznášam presnosť a precíznosť – a slovíčko musím. Ak to musím ušiť presne podľa tohto postupu a presne na milimetre rovno – tak to neviem. Nedokážem šiť na milimetre presne a párať každý krivý steh. Po vzhliadnutí niektorých amerických návodov som jednoducho vyhodnotila, že nikdy toto nebudem šiť.

A tak prešli roky. Moja technika sa vylepšovala, látok pribúdalo, u nás doma boli všade a ja som stále strihala, rezala a skúšala nové vzory. Výrobky síce potešili okolie, a našli si svojich majiteľov, ale moje pochybnosti ma trápili. Neviem to predsa dokonale, ešte nie som  profesionál?

A prečo ma to aj napriek predchádzajúcim pochybnostiam stále teší a baví?

Po návštevách veľkých výstav patchworku som prišla s presvedčením, že stále viac túto techniku a tento farebný svet milujem a už nedokážem bez neho existovať. Je súčasťou môjho dennodenného života a koníček, ktorého sa nedokážem vzdať. Počula som veľakrát, aby som si toto hobby nechala na dôchodok – to sa u mňa nedá. Je tu so mnou, neustále vidím farby a látky a tvary.

 Moja vášeň k látkam, farbách, vzorom nakoniec u mňa úplne zvíťazila. Šijem pre seba, pre už dosť široké okolie, a šijem neustále.

Mojou závislosťou som nakazila mnohé moje kamošky, ktoré sú na tom už podobne ako ja  a ďalším som otvorila nový pohľad na vnímanie tohto sveta. Tvorenie je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Každý si musí nájsť ten svoj vysnívaný svet. Ja som ho našla  v kreatívnom šití.

Moje presvedčenie, že ženy sa potrebujú dostať späť sami ku sebe a k tvoreniu sa mi zosúladilo s inými cestami v mojom živote v oblasti osobného rozvoja. Často si neuvedomujeme, že bez tvorenia nie je život a každý sa nájde v tvorivej činnosti iného typu. Mne sa darí šíriť „vírus patchwork a kreatívne šitie“ po blízkom a vzdialenejšom okolí. Dom plný látok niekedy zmení životy ľudí.

Pre mňa to už nie je nezmyselná činnosť pri výrobe niečoho, čo sa dá ľahko kúpiť.

 

Je to stíšenie, stretnutie sa sama so sebou a s krásnym farebným svetom

Je to posúvanie vlastných hraníc, je to radosť z výsledkov a hotových výrobkov

Je to jednoduchosť a hravosť.

Je to aj stretávanie sa s ľuďmi podobného myslenia a cítenia a túžob.

Dnes už patchwork a kreatívne šitie naplno milujem a nebojím sa ukázať, že netreba ísť naučenými cestami. Jednoduchosť a myšlienky sa dajú vsunúť do každého diela.

Už sa neporovnávam s ostatnými, ktorí majú všetko dokonale presne ušité. Energia, ktorú do diela vložíte je podstatnejšia ako to či ste dodržali presný postup. A hoci obdivujem túto dokonalosť u iných, u mňa víťazí slobodné šitie a radosť z tvorenia. Našla som množstvo rýchlych postupov, ktoré mi pri tom pomáhajú a dávajú mi radosť a slobodu v tvorení.

 

Ja iba jednoducho milujem kreatívne šitie, látky, vzory a farby. A hrám sa s nimi.

Dlho som premýšľala kam som sa v tejto oblasti posunula. Dnes viem, že moja tvorba  bude rozprávať príbehy. Pozitívne príbehy.  Tu platí jednoduchý zákon energie – energia sa nestráca, a keď pozitívnu energiu vložíte do nejakého výtvoru, tak tá energia z neho aj vyžaruje.

Určite neoslovím svojou tvorbou všetkých. Chcem byť sama sebou a chcem pri tom cítiť to vzrušenie keď ukladám k sebe látky. Nemusím sa páčiť každému, chcem len, aby to čo tvorím bolo o mne a o mojich pocitoch pre ostatných.

Ponúkam kreatívne šitie ako terapiu, ako návrat k sebe a k tvorivej činnosti a ku tým častiam, ktoré v sebe máte  ♥

Určite budete počas tvornia mať veľa pochybností o sebe, miestami to budete neznášať, tak ako ja, keď sa neviem pohnúť z miesta -  niektoré veci čakajú na svoje narodenie aj rok. Ale viem, že krok po kroku vám šitie odhalí bloky, ktoré v sebe máte, pomôže vám ich prekonať a nájdete samu seba.

Určite sa budeme hrať aj so samotnou technikou šitia, bez nej to nejde. Naučím vás ako si niektoré veci zjednodušiť a nezľaknúť sa veľkých výziev. Budete ale tvoriť podľa seba a s radosťou. Nazvala by som to „patchworkovou  terapiou.“

 

.... a preto vás vítam v mojom farebnom postrihanom svete ♥ ♥ ♥