Nedávno ma zaskočila otázka mojej polovičky: „Prečo fotíš a dávaš na web tvoj pracovný neporiadok?“  …. a to som si dodnes myslela, že fotka mojej pracovne určite zaujme veľa ľudí.   Asi je to celé trochu inak.

Keď som začínala so šitím (pred veľa rokmi) – látky a šijací stroj som odkladala kde čo vošlo. Po určitom čase to začínal byť problém – veď skúste vložiť zväčšujúci sa objem látok na tvorenie do rovnakého priestoru:-) No fyzika nepustí (a to som ju v škole neznášala).

Mojim snom bolo mať pracovňu, kde sa jednoducho „zašijem“ a nikto ma tam nebude hľadať a ja si budem tvoriť a relaxovať. Cesta k splneniu tohto sna bola celkom dlhá.

Pri kúpe nového bytu bola podmienka, že  jedna izba bude len moja. Vybrala som si malú izbičku v podkroví, kde som (aby sa nepovedalo, že sa moc rozťahujem ) vytvorila a miesto na príležitostné spanie pre hostí. Môj sen sa splnil…   Zašívala som sa rada a často:-)

Na jeseň minulého roka si situácia v našej domácnosti vyžiadala (ja som dávno nič nesťahovala) vymeniť dve izby. A tak som sťahovala pracovňu – priznám sa že to bol nadľudský výkon, ktorý sa občas nestretol s ústretovým pochopením.

Upratovať a prenášať látky a pritom sa pri nich nezabudnúť je vskutku náročné… do novej izby (ktorá vyzerala väčšia) sa však všetko nezmestilo a v priebehu pol roka chodili látky a stoly a šijacie stroje von z izby a zase do izby. Nepoznám lepší reset ako organizovať plnú izbu vecí – látok (ktoré mám tak rada)…

Stále som však nedoriešila odkladanie látok – chýbala polica. Keďže žena tvorivá sa konečne po pol roku ako tak usadila, kúpila som prvú policu, ktorú som objavila v hobbymarkete (a podarilo sa mi ju naložiť do auta:-)

Montáž som nechala na šikovnejšiu polovičku a za pár hodín som mala svoju vytúženú poličku a malú mozaiku do mojej skladačkovej izby.   Priznám sa, že určitá kopa látok tam ešte nevošla, ale nevadí – veď ich rýchlo použijem:-)

A potom som sa na sociálnej sieti pochválila s fotkou mojej poličky –  a tu sa dostávame na začiatok – ku otázke prečo zverejňujem foto môjho neporiadku:-)

….   Nevadí. Veď to dokáže pochopiť len ten, kto takéto fotky rád pozerá. Ja sa priznám, že milujem „pracovný bordel“ v iných šijacích dielňach a tieto fotky si veľmi rada pozriem. Dýchajú na mňa krásne inšpirácie a kúsok toho tajomného tvorivého sveta.

……. tak vitajte u mňa

……. a nemusí tomu rozumieť úplne každý 🙂